O sakrálnych pamiatkach Krakova už vznikli hrubé zväzky. Stačí povedať, že počet historických kostolov je neuveriteľných 360! Medzi najhodnotnejšie patria tie ležiace v historickom centre: kostol sv. Barbory, kostol sv. Vojtecha (v jeho podzemí sa nachádza expozícia spojená s históriou Rynku), kostol sv. Anny (jedna z najkrajších barokových stavieb v Poľsku), minoritská bazilika, kostol sv. Kríža, kostol sv. Ondreja, kostol sv. Petra a Pavla (kedysi sídlo úradov Krakovskej republiky), piaristický kostol, kostol sv. Marka, kostol sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Evanjelistu (jeden z príkladov v Krakove obľúbeného bezvežového štýlu) a kostol sv. Martina. Všetky vyššie uvedené kostoly sa nachádzajú v blízkom susedstve hlavného námestia, čo výrazne uľahčuje ich prehliadku. Najdôležitejším sakrálnym objektom historického centra je, samozrejme, gotický mariánsky kostol budovaný v 14. a 15. stor. týčiaci sa na ploche hlavného námestia. Obdivovať v ňom môžeme napr. oltár Veita Stossa z 15. stor., krásne vitráže a renesančnú pokladnicu. Práve z veže kostola sa každú hodinu hrá Mariánsky hejnal – jeden zo symbolov Krakova.

Pokiaľ sa vydáme na prechádzku ulicou Grodzka dôjdeme z hlavného námestia k ďalšiemu výnimočnému miestu. Je ním katedrála sv. Stanislava a sv. Václava, ktorá sa nachádza na území kráľovského hradu na Waweli. Práve na tom mieste sa korunovali poľskí králi a je to tiež miesto ich pohrebu, rovnako ako ich rodín a iných významných Poliakov, napr. Adama Mickiewicza, Tadeusza Kościuszka alebo Józefa Piłsudského. Wawelské krypty sú otvorené pre návštevníkov.

Ďalším veľmi dôležitým objektom je pútnický kostol Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewniciach. Na miesto, kde vyrástol pútnický kostol, sa konali púte už v 40. rokoch 20. stor. Bývalá kaplnka sv. Jozefa prežila svoj rozkvet po blahorečení sestry Faustíny a jej neskoršej kanonizácii a vďaka púťam pápežov: Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka. Dnes sa tu nachádza napr. historický kláštorný komplex, moderná bazilika a kaplnka. Vedľa vzniklo Centrum Jána Pavla II. „Nie lękajcie się!“ (Nebojte sa).

Turistom sa odporúča tiež zavítať na kultové miesta iných vyznaní: historický gréckokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža (kostol sv. Norberta) a pravoslávny kostol Usnutia Panny Márie. Krakovská Kazimierz zase predstavuje oblasť, v ktorej si možno prezrieť židovské chrámy: Starú synagógu, synagógu a cintorín Remuh, Izaakovu, Kupovu, Popperovu synagógu, Temple a Vysokú synagógu. Reprezentujú rôzne architektonické štýly (od gotiky po raný modernizmus) a spoločne s celou Kazimierzou boli v roku 1978 zapísané na prvý zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Krakov a jeho okolie si možno tiež prezrieť na chodníku kláštorov. V Mogile sa nachádza cisterciánsky kláštor, na Skałke kláštor paulánov a bazilika sv. Michala archanjela a sv. Stanislava biskupa, na Bielanach – kláštor kamaldulov, ktorý môžu, v súlade s prísnym príkazom vedenia kláštora, ženy navštíviť len niekoľko dní v roku. Zvláštnu pozornosť si zaslúži kúzelne situované benediktínske opátstvo v Tyńci, tento najstarší kláštor v Poľsku sa nachádza na vápencovom kopci nad Vislou. Milovníci aktívneho odpočinku sem môžu dôjsť na bicykli s využitím Vislanskej cyklotrasy.

Jedným z netypických, ale určite zaujímavých, spôsobov prehliadky mesta je funerálna turistika. Okrem zmienenej krypty na Waweli stojí za to venovať pozornosť miestam, ako sú: Krypta zaslúžených (v podzemí „kostola na Skałke” odpočívajú napr. Jan Dluhoš, Józef Ignacy Kraszewski, Stanisław Wyspiański a Czesław Miłosz), a tiež cintoríny: Rakowický (v Uličke zaslúžilých odpočívajú napr. Marek Grechuta, Wisława Szymborska alebo Jan Matejko, a v inej časti cintorína – rodina Karola Wojtyłu), Podgórsky, na Pasterniku, Salwatorský.

Pri hľadaní pokladov sakrálnej architektúry sa možno vypraviť mimo Krakov. Začneme v 50 km vzdialenom meste Książ Mały. Nachádzajú sa tu pamiatky hodné pozornosti: bývalý augustiniánsky kláštor s kostolom sv. Ducha, kostol sv. Vojtecha v Książi Małom stojaci kostol Narodenia Panny Márie s historickou drevenou zvonicou. Keď ideme späť do Krakova, dostaneme sa do Miechowa, kde sa nachádza bazilika Božieho hrobu, jedna zo zastávok Malopoľskej trasy krížovníkov s červeným krížom (trasy, ktorá turistom približuje históriu a rolu, ktoré zohral rád krížovníkov s červeným krížom v dejinách cirkvi a v poľskej kultúre). Navštíviť tu môžete tiež vojenské kasárne v Miechowe z obdobia 1. svetovej vojny, kde bolo pochovaných viac ako 600 vojakov. Len o 7 km ďalej, v kostole Panny Márie Matky cirkvi v Przesławiciach, môžeme obdivovať neskoro barokové oltáre a vedľa svätostánku stojacu drevenú zvonicu, a v neďalekých Wysociciach – kostol sv. Mikuláša (jeden z najstarších a najlepšie dochovaných vidieckych románskych kostolov obranného typu). Pri hľadaní sakrálnych pamiatok sa možno vydať tiež na trasu Niepołomice – Okulice – Hebdów. V Niepołomiciach môžeme obdivovať pútnické miesto sv. Karla Boromejského a vojnový cintorín z 1. svetovej vojny, a neďaleko v Staniątkách – kláštor a kostol benediktínok. Z Niepołomíc sa vydáme do Okulíc, kde sa nachádza pútnické miesto Panny Márie Okulickej. Trasu zakončuje piaristický kláštor v Hebdowe.

Prehliadku Krakova a okolia možno usporiadať s využitím „hotových“, veľmi zaujímavých tematických trás. Jednou z nich je štvrtý úsek Chodníka drevenej architektúry v Malopoľsku, ktorý zahŕňa asi 40 drevených kostolov v Krakove a okolí mesta, okrem iného kostol Všetkých svätých v Krakove – Górke Kościelnickej, kostol sv. Bartolomeja v Krakove – Mogile, kaplnku sv. Judity a Margaréty na Salwatore, architektúru Woly Justowskej, pustovňu s kaplnkou v Krzesławiciach, dvorec Zacisze v Miechowe alebo kostol sv. Trojice v Iwanowiciach. Zaujímavým nápadom môže byť tiež vydať sa po Malopoľskom románskom chodníku prezentujúcom pamiatky románskeho umenia a architektúry (v čele s mariánskym kostolom). Odporúčame tiež výlet po Cisterciánskom chodníku, ktorý v okolí Krakova zahŕňa napr. zmienený kláštor v Mogile.

Okrem impozantných objektov sakrálnej architektúry sa Krakov môže pochváliť nemenej atraktívnymi profánnymi pamiatkami. Stačí povedať, že krakovské historické centrum spoločne s Wawelom, Kazimierzou a Stradomom boli ako prvé v Poľsku zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Práve na krakovskom hlavnom námestí (jednom z najväčších v Európe) bije srdce mesta a v jeho blízkom susedstve sa nachádzajú výnimočné turistické atrakcie. Najskôr avšak zostúpime pod zem. Pod dlažbou Hlavného námestia sa totiž nachádza turistom sprístupnené podzemie s rozlohou viac ako 6 tis. m2 predstavujúce jednu z pobočiek Múzea Krakova. Navštíviť sa rozhodne vyplatí tiež najslávnejšiu pivnicu v Poľsku, teda podzemnú kultovú „Pivnicu u Baranov“ (Piwnica pod Baranami). Pri prehliadke historického centra je na mieste venovať zvláštnu pozornosť ul. Kanoniczna (kde sa dochovali renesančné a barokové budovy s ozdobnými portálmi) a iným historickým domom – „O Orla“ na Szewska 22, „Šedý“ na Rynku a domy na św. Gertrudy 7 a Karmelicka 53. Za pozornosť rozhodne stoja tiež budovy najstaršej poľskej vysokej školy – Jagelovskej univerzity, teda: Collegium Nowodworskiego, Collegium Novum a Collegium Maius.

Pri hľadaní pamiatok sa vydáme z hlavného námestia po ulici Grodzka, aby sa pred našimi očami po niekoľko minútovej prechádzke zjavil jeden zo symbolov bývalého hlavného mesta Poľska – kráľovský hrad na Waweli. Navštíviť tu môžete nádherné nádvorie a po zaplatení vstupného bohaté interiéry, vrátane napr. kráľovskej komnaty. Z jednej z veží možno obdivovať panorámu mesta a pri tejto príležitosti sa dotknúť srdca zvonu Žigmund, čo podľa legendy prináša šťastie. Od Wawelu sa vydáme do bývalej židovskej štvrti v Kazimierzi, kde medzi povinné miesta musíme zaradiť: Veľkú mikve (historická budova v ktorej podzemí môžeme vidieť rituálny kúpeľ), Starý židovský cintorín, Nový cintorín na ul. Miodowa a Plac Nowy, v ktorého strede stojí tzv. „Okrąglak” (Kruháč) – historická budova, v ktorej kedysi fungovali hydinové jatky (dnes je spájaná predovšetkým so slávnymi zapečenými bagetami – zapiekankami). Z Kazimierze sa vydáme na Podgórze, kde si nemôžeme nechať ujsť napr. Podgórské námestie spoločne s kostolom sv. Jozefa (jeden z najkrajších v Krakove), ohromujúce námestie Hrdinov geta (a na ňom výnimočný pomník skladajúci sa z 33 kovových stoličiek symbolizujúcich tragédiu vysídlených obyvateľov krakovského geta), Zucherovu modlitebňu, historický kostol sv. Benedikta a veľmi originálnu atrakciu – farebné schody na ul. Tatrzańska. Tým, ktorí sa zaujímajú o históriu, iste môžeme odporučiť návštevu bývalého pracovného tábora Krakov – Płaszów, neskôr premeneného na koncentračný tábor. Dnes tu môžete vidieť napr. „Šedý dom“ (v ktorého pivniciach tu žijúci esesmani zriadili mučiareň), Goethovu vilu a pomník obetí fašizmu – ktorému sa vraví tiež „pomník roztrhnutých sŕdc“. Rozprávanie o pamiatkach Krakova by nebolo kompletné bez návštev v Nowej Huti – štvrti, ktorá kedysi tvorila samostatné mesto postavené pre robotníkov vznikajúcej Leninovej hute. Možno tu pocítiť atmosféru priemyselnej štvrti z obdobia socialistického realizmu.

Krakov a jeho okolie to sú tiež výnimočné rezidencie drobnej šľachty, v ktorých kedysi bývali alebo sa v nich zdržovali významní hostia. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia: Białoprądnický dvorec (dnes je tu v prevádzke kultúrne centrum), dvorec Jana Matejku Krzesławica (dnes tu pôsobí Múzeum pamiatok po Hugonovi Kołłątajovi a Janovi Matejkovi), dvorec Branice, dvorec Goszyce a obranný dvorec Jakubowice. Zaujímavé usadlosti sa nachádzajú tiež neďaleko bojiska v Racławiciach, máme tu na mysli historické dvorce v Janowiczkách a Jabłonowom Sade. Za zmienku stoja tiež hrady a zámky a obranné pamiatky, pretože o ne v okolí Krakova nie je núdza, napr. komplex zámku a parku Krakov Prokocim, kráľovský zámok v Niepołomiciach a hrad na Mirowe v Książi Wielkom. Milovníkom prehliadky fortifikácií odporúčame pevnosti: Grębałów, Kosocice, Krzesławice, Prokocim, Rajsko, Tonie a Wawel. Jednou z najdôležitejších pamiatok tohto typu sú mestské hradby historického centra (ktoré kedysi obopínali celé mesto). Dodnes sa dochoval ich malý úsek zahrňujúci napr. bašty, Floriánsku bránu a charakteristický barbakán postavený v roku 1499.

Jednou zo zaujímavých atrakcií Krakova sú mohyly, z ktorých možno obdivovať panorámu mesta. Zmieniť musíme Kościuszkovu mohylu, neďaleko kameňolomu Liban ležiacu Krakovu mohylu, v Poľsku najvyššiu Piłsudského mohylu a v Nowej Huti sa nachádzajúcu Vandinu mohylu.