Divadlo Juliusza Słowackého v Krakove otvorené na jeseň 1893 je jednou z najlepších poľských dramatických scén. Rozhodnutie o výstavbe bolo nesmierne kontroverzné, bolo predstavených niekoľko návrhov umiestnenia, ale nakoniec bolo na získanie priestoru pre divadlo nutné zbúrať stredoveké budovy spojené s v Poľsku najstarším špitálom sv. Ducha. Slávny maliar Jan Matejko, ktorý urputne bojoval za zachovanie pamiatky na tomto mieste, sa na znamenie protestu vzdal titulu čestného občana mesta. 
Divadlo bolo postavené v rokoch 1891 – 1893 podľa návrhu Jana Zawiejského. Na počiatku sa volalo „Mestské divadlo“ a malo niesť meno Alexandra, grófa Fredra, stopou po tom je busta pred hlavným vstupom. Na koniec, v roku 1909, divadlo získalo meno Juliusza Słowackého, na sté výročie narodenia básnika.
Budova divadla sa inšpirovala parížskou operou, s prvkami iných európskych opier. V priečelí vidíme motto: „Krakov národnému umeniu“, a atika reprezentatívnej západnej fasády sa inšpirovala atikou neďalekých Sukiennic a zdobia ju maskaróny. 
Vo vedľa stojacej budove bývalej divadelnej elektrárne, ktorej sa vraví Dom strojov, sa dnes nachádza Malá scéna. Vďaka tomuto objektu sa z divadla stala prvá verejná budova v Krakove vybavená elektrickým osvetlením. 
Priečelie divadla zdobia sochy Mieczysława Zawiejského, Alfreda Dauna a Tadeusza Błotnického, interiér fresky Antoniho Tucha. Dvaja zamilovaní sa na priečelí budovy ocitli úplnou náhodou. Podľa pôvodného návrhu mali štít fasády završovať Apolón a Aténa. Keď sa ukázalo, že nikto nedokáže vytvoriť postavy antických božstiev, akýsi Odo Bujwid odovzdal zo svojho domu sochy, ktoré na mieste zostali dodnes. 
Hľadisko divadla zdobí opona Henryka Siemiradzkého – olejomaľba na plátne predstavujúca alegorický výjav. Postavy namaľované na opone sú Inšpirácia, Krása a Pravda, Tragédia, Komédia v sprievode blázna, Erosa, Fúrie a Zjavenia a tiež Psyché, Hudba, Spev a bakchická družina tancujúca okolo pomníka Terpsichoré. Po prvýkrát bola opona vytiahnutá hore 10. apríla 1894. Od roku 2018 má divadlo druhú ozdobnú oponu založenú na skici Stanisława Wyspiańského „Z mojich fantázií“, realizovanú maliarom Tadeuszom Bystrzakom. Vedľa javiska sa nachádza historická šatňa Ludwika Solského, kde môžete vidieť kresby a autogramy umelcov z 19. a 20. storočia. 
O výnimočnej úrovni krakovskej scény rozhodol Stanisław Wyspiański. Tento najslávnejší poľský umelec prelomu storočia, básnik a maliar, geniálny inscenátor obdarený priekopníckou predstavivosťou, uviedol v Mestskom divadle väčšinou svojich diel. Legendárna predpremiéra Svadby 16. marca 1901 – to je jedna z najdôležitejších udalostí v celej histórii poľskej kultúry. Ako inscenátor Wyspiański spájal dva najdôležitejšie prúdy vtedajšieho krakovského divadla – fascináciu novým umením a silný, aj keď nie nekritický záujem o romantickú literatúru. V roku 1901 ako prvý uviedol všetky časti Tryzen A. Mickiewicza. Šlo o jednu z historických pôvodných premiér veľkého romantického repertoáru v Mestskom divadle.
Počas medzivojnového dvadsaťročia divadlo prialo nielen klasike, ale tiež avantgarde – provokatívne performance organizovali futuristi, a v roku 1921 tu s dielom „Tumor Mózgowicz“ debutoval slávny maliar a dramatik Witkacy. 
Divadlo viedli skvelí riaditelia, okrem iného Tadeusz Pawlikowski, Ludwik Solski, Juliusz Osterwa, Karol Frycz.
Predstavenia tu tvorili známi umelci, režiséri ako: Wilam Horzyca, Kazimierz Dejmek (režiséri), Andrzej Pronaszko, Tadeusz Kantor (scénografovia), a na javisku vystupovali najväčší poľskí herci: Helena Modrzejewska, Irena Solska, Ludwik Solski, Juliusz Osterwa, Stefan Jaracz, Tadeusz Łomnicki, Gustaw Holoubek a mnohí ďalší.
Słowackého divadlo odjakživa praje tiež mladým tvorcom – tu svoje prvé inscenácie realizovali režiséri radení dnes k hlavným hviezdam poľského divadla: Krystian Lupa, Maja Kleczewska, Agnieszka Olsten, Agata Duda-Gracz, Paweł Miśkiewicz.
V 70. rokoch, keď bola riaditeľkou Krystyna Skuszanka, sa v budove bývalej divadelnej elektrárne (nazývanej Dom strojov) otvorila malá scéna divadla – MINIATURA – kde debutoval okrem iného popredný režisér Krystian Lupa. 

Od roku 2012 fungujúca Malopoľská záhrada umenia je miestom otvoreným pre autorov hľadajúcich nový divadelný jazyk a nové formy vzťahu s verejnosťou. Ide o najviac experimentálny priestor Divadla Juliusza Słowackého v Krakove. Tu môže divák skoncovať so svojimi zvykmi a pokúsiť sa zorientovať v situácii vyžadujúcej interakciu s autormi. Umelci, pôsobiaci na pomedzí mnohých umeleckých disciplín, hľadajú inšpiráciu v rôznych umeleckých odvetviach, so zvláštnym zohľadnením hudby a vizuálnych prvkov. MOS prepája zvuk, divadlo, inštalačné umenie a multimédiá. Stalo sa nielen miestom rozvoja umelcov hľadajúcich nový jazyk pre performatívne umenie, ale tiež miestom pre aktivity divadelných spoločností bez stáleho súboru a spolupráce s mnohými krakovskými kultúrnymi iniciatívami.
So Słowackého divadlom je spojený tiež Dom divadelných remesiel, nachádzajúci sa o dve ulice ďalej, v obnovenom sklade inscenizačných prostriedkov, na ul. Radziwiłłowska. Objekt je zapísaný na zoznam pamiatok a zahŕňa sklad kostýmov, skúšobňu a krajčírske dielne. 
Aktuálny program divadla možno nájsť na stránkach https://teatrwkrakowie.pl/repertuar.